Od 1.októbra 2005 má úprava výšky minimálnej mzdy opätovne bezprostredný vplyv na platenie poistného na sociálne poistenie, t.j. na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti i do rezervného fondu solidarity (na zdravotné poistenie - až od 1.1.2006), t.j.
˙ na minimálny vymeriavací základ pre odvody do fondov na sociálne poistenie za zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so 40 hod. týždenným pracovným časom, ktorí skutočne v mesiaci odpracujú 40 hod. týždenný pracovný čas -- t.j. v mesiaci november 2005 za mesiac október 2005, ako aj
˙ na minimálny vymeriavací základ pre odvody do fondov na sociálne poistenie pre SZČO -- tj. od 1.októbra 2005 do 30.septembra 2006, tj. z uvedeného vyplýva, že za mesiac október 2005 SZČO je povinná do 8.novembra 2005 zaplatiť po prvýkrát poistné na sociálne poistenie z nového najnižšieho vymeriavacieho základu, a to najmenej z minimálnej mzdy, ktorá od 1.októbra 2005 je určená v sume 6 900 Sk mesačne.
Naviazanosť najnižšieho vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne poistenie na výšku sumy minimálnej mzdy (resp. až 40 zákonov najmä v sociálnej oblasti) súvisí s hlavnou funkciou práva sociálneho zabezpečenia a jeho najdôležitejšieho systému sociálneho poistenia, prostredníctvom ktorého by sa mala zabezpečovať ochrana všetkého ekonomicky činného obyvateľstva v produktívnom veku (i v poproduktívnom veku -- t.j. zamestnancov i SZČO) a ich rodinných príslušníkov (t.j. manželiek a nezaopatrených detí) v období straty príjmu z ekonomickej činnosti (t.j. keď nemajú príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania) v prípade vzniknutých sociálnych udalostí -- t.j. choroby, invalidity, tehotenstva, materstva, starostlivosti o malé dieťa, pracovného úrazu, choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby, atď.
Prostredníctvom systému sociálneho poistenia sa zabezpečuje poskytovanie napr. dávok nemocenského poistenia (t.j. nemocenského, ošetrovného, materského, atď.), výška ktorých sa by sa mala priamo odvíjať v závislosti od predchádzajúcej pracovnej aktivity jednotlivca a dosahovaného príjmu (zárobku, mzdy, platu -- t.j. princíp zásluhovosti, kombinovaný s princípom sociálnej solidarity -- t.j. stanovenie minima a maxima nielen pre platenie poistného, ale aj pre výpočet nemocenskej dávky).
Minimálna mzda ako spoločensky najnižšia cena práce v zákonodarstve anglosaských krajín má približne storočnú tradíciu. Po prvýkrát sa uplatnila ako súčasť rozhodovania pracovných sporov na Novom Zélande v roku 1894. V roku 1896 bola zavedená v Austrálii s cieľom zabrániť výplate príliš nízkych miezd, zaručiť existenčné minimum a obmedziť nekalú súťaž výplatami veľmi nízkych miezd.
Postupne bola uplatňovaná v Rakúsku a Nórsku (1918), v Československu (1919), v Nemecku (1923), v Španielsku (1926) a v Belgicku (1934).
Minimálna mzda predstavuje najnižšie peňažné plnenie, ktoré je zamestnávateľ (fyzická alebo právnická osoba) povinný poskytovať zamestnancom, vo väčšine prípadov v zamestnaniach najnižšej výkonnosti a kvalifikácie. Je to najnižšia cena práce zamestnanca, avšak práve prostredníctvom minimálnej mzdy sa zabezpečuje životná úroveň na spoločensky (ľudsky dôstojnej) minimálne uznanej hranici.
Minimálna mzda plní dve základné funkcie, a to:
ekonomickú -- ochrana pred nekalou súťažou a
sociálnu -- ochrana pred chudobou -- t. j. zaručuje formu prežitia zo zárobku, ochrana pred nezamestnanosťou.
Okrem týchto funkcií minimálna mzda je aj
významným faktorom na ochranu proti riziku vzniku sociálnych konfliktov,
ukazovateľom ekonomickej, sociálnej a etickej vyspelosti krajiny,
prejavom sociálnej ochrany vyžadovanej v rámci príslušných medzinárodných noriem (t. j. spravodlivosť -- primeranosť 0 rovnoprávnosť v odmeňovaní atď.).1
1Rievajová Eva a kolektív: Sociálne zabezpečenie. Vydavateľstvo EKONÓM 2003, str. 63.
Z pohľadu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) sa minimálna mzda považuje za základny faktor sociálnej integrity občanov a právo občanov na minimálnu mzdu patrí do okruhu nedeliteľných subjektívnych sociálnych práv.
Metódy na stanovenie minimálnych miezd boli predmetom dohovorov MOP so sídlom v Ženeve -- napr. dohovor MOP č. 26/1928 o zavedení metód určenia minimálnych miezd (Českoslovenko ratifikovalo 12. 6. 1950, č. 439/1990 Zb. -- pozn. autorky: tento dohovor ratifikovalo 103 štátov sveta, napr. Austrália, Angola, Albánsko, Belgicko (1937), Bolívia, Brazília, BurkinaFaso (1968), Burundi (1961), Kanada (1935), Belize (1983), Čad (1960), Dominikánska republika(1956), Francúzsko (1930), Nemecko (1923), India (1950),Guatemala (1961), JAR (1932),NovýZéland (1938), Luxembursko (1958), Švajčiarsko (1947), SríLanka atď.), dohovor MOP č. 99/1951 o metódach určenia minimálnych miezd v poľnohospodárstve (Československo ratifikovalo 21. 1. 1964, č. 470/1990 Zb.) atď.
Väčšina krajín OECD sa rozhodla pre jednotné celoštátne minimálne mzdy, ktoré pre niektoré skupiny zamestnancov, napr.pre zamestnancov, ktorí sú poberateľmi čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku, pre mladistvých zamestnancov, učňov, atď., môžu byť ustanovené aj zníženými sadzbami.
V sociálnom chápaní minimálnych miezd pokračovala aj Európska sociálna charta (Slovenská republika ju ratifikovala a 21. júla 1998 nadobudla právoplatnosť), ktorá minimálnu mzdu definuje ako právo občanov na primeranú odmenu za prácu, a to aspoň na takej úrovni, ktorá zabezpečí zamestnancom a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň.
Vo väčšine krajín je minimálna mzda ustanovená rozhodnutím vlády alebo parlamentom (na základe zákona - ide o tzv. štatutárnu minimálnu mzdu), inými štátnymi orgánmi (na základe nariadenia alebo vyhlášky) alebo na základe dohody medzi medzi jednotlivými sociálnymi partnermi, t.j. na základe kolektívneho vyjednávania.
Minimálna mzda môže byť ustanovená na národnej úrovni (na základe celoštátnej-tripartitnej dohody sociálnych partnerov) alebo podľa jednotlivých odvetví (tzv. odvetvové minimálne mzdy).
Výška minimálnej mzdy v Slovenskej republike do roku 1996 bola upravovaná vládnym nariadením (napr. vládne nariadenie ČSFR č. 99/1991 Zb. o určení minimálnej mzdy, vládne nariadenie ČSFR č. 53/1992 Zb.o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 645/1992 Zb. a nariadenia vlády SR č. 248/1993 Z. z.). Dňa 1. apríla 1996 však nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. Odvtedy má Slovenská republika tzv. jednotnú štatutárnu minimálnu mzdu.
Zákon NR SR č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde bol novelizovaný viacerými zákonmi, napr. zákonom č. 366/1997 Z.z., atď. a viacerými nariadeniami, napr. nariadením vlády SR č. 298/2000 Z.z., ktorým sa ustanovila výška minimálnej mzdy v sume 4 400 Sk mesačne (účinné od 1.októbra 2000), nariadením vlády č. 525/2004 Z.z., ktorým sa ustanovila výška minimálnej mzdy v sume 6 500 Sk mesačne (účinné od 1.októbra 2004) a naposledy nariadením vlády SR č. 428/2005 Z. z., ktorým sa ustanovila výška minimálnej mzdy v sume 6 900 Sk mesačne (účinné od 1. októbra 2005).
Tabuľka č. 3: Výška minimálnej mesačnej mzdy Š t á t Minimálna mesačná mzda (EUR)
Luxembursko 1403
Holandsko 1265
Belgicko 1234
Írsko 1213
Veľká Británia 1160
Francúzsko 1154
Malta 536
Grécko 505
Španielsko 491
Slovinsko 437
Portugalsko 366
Maďarsko 212
Česko 211
Poľsko 183
Estónsko 159
Slovensko 153
Litva 130
Zdroj: Hans Boeckler Stiftung Institut, Europaischer Tarifbericht des WSI 2003/2004, WSI -- Mitteilungen 07/2004.
Na základe uvedenej tabuľky možno konštatovať, že najvyššia minimálna mzda je v Luxembursku (1 403 EUR), v Holandsku (1 265 EUR), v Belgicku (1 234 EUR) a z nových členských krajín na Malte (536 EUR). Zdroj: Eurostat.
Viac ako dve tretiny ľudí poberajúcich minimálnu mzdu v krajinách EÚ sú ženy. Dôvodom je najmä ich vyššia ochota pracovať za nízku mzdu na rozdiel od mužov. Minimálnu mzdu poberajú najmä občania s nízkou kvalifikáciou vykonávajúci pomocné práce v priemysle, poľnohospodárstve a hotelierstve. Najviac ľudí pracuje za minimálnu mzdu v Luxembursku (16%) a vo Francúzsku (14%, pričom výška minimálnej mzdy je 1 154 EUR) a naopak, najmenej vo Veľkej Británii (iba 4% - výška minimálnej mzdy bola opätovne zavedená v roku 1999 a jej výška je 1 160 EUR) a v Španielsku (6%, kde výška minimálnej mzdy je 491 EUR).
Oproti uvedeným údajom na Slovensku je minimálna mzda po Litve (130 EUR), druhá najnižšia, a to iba 153 EUR. Zdroj : Eurostat (údaje za rok 2003/ 2004).
Dôkazom dôležitosti minimálnej mzdy je aj samotná skutočnosť určovania metód na pôde MOP (Medzinárodnej organizácie práce) v Ženeve na stanovenie minimálnych miezd, a to napríklad v 70.tych rokoch aj pre rozvojové krajiny -- dohovor MOP č. 131/1970 a odporúčanie č. 135/1970 o zavedení metód určenia minimálnych miezd pre rozvojové krajiny.
Nesmierny význam minimálnej mzdy pre tretie tisícročie -- t.j. v čase globalizácie (resp. slovami G.Sorosa -- v čase celosvetového "trhového fundamentalizmu") nemožno v žiadnom prípade poprieť vzhľadom na verejnoprávny charakter sociálnych práv občanov, ako aj ekonomické záujmy nadnárodných korporácii (t.j. ochrana najmä malých a stredných podnikateľov pred nekalou súťažou).
Od 1.apríla 2004 pre Slovenskú republiku minimálna mzda plní ešte oveľa širšiu a dôležitejšiu funkciu, a to z hľadiska integrácie do EÚ. Mzdová úroveň v Slovenskej republike by sa mala čo najskôr priblížiť k mzdovej úrovni krajín EÚ nielen z dôvodu rastu produktivity práce, ale najmä z dôvodu vízie zavedenia eura v čo najkratšej dobe -- t.j. v rozpätí troch až štyroch rokov (predpokladaný rok 2009). A na túto skutočnosť má vplyv aj výška minimálnej mzdy, ktorá podľa európskej Sociálnej charty by mala dosahovať aspoň 60% priemernej mzdy v hospodárstve krajiny. (V podmienkach SR od 1.10.2004 do 30.9.2005 to bolo približne 45% priemernej mzdy, ktorá za kalendárny rok 2003 bola vo výške 14 365 Sk mesačne a od 1.10.2005 výška minimálnej mzdy predstavuje dokonca iba 43,60% priemernej mzdy, ktorá za kalendárny rok 2004 bola vo výške 15 825 Sk mesačne).
Záverom na základe uvedených skutočností je viac ako diskutabilné, prečo sa v dnešnej dobe vôbec vedú diskusie o zrušení minimálnej mzdy, ak ju poberajú v Slovenskej republike iba 2% zamestnancov ?. (Zdá sa, akoby sa zatvárali oči pred skutočnou realitou dnešného sveta, v ktorom milióny ľudí pracujú za menej ako minimálnu mzdu - najmä v Latinskej Amerike, ako aj v Ázii -- najmä v Indii a Bangladéši, kde minimálna mzda vôbec nie je). Ide o masy tzv. chudobných pracujúcich (poor workers), ktorí žijú (živoria) na predmestiach veľkomiest (v tzv. slamoch, resp. favelách) z dôvodu, že z príjmov, ktoré sú nižšie ako minimálna mzda (ak v danej krajine je vôbec zavedená -- ide o zamestnancov najčastejšie iba na kratšie pracovné úväzky), nie sú schopní uhrádzať základné životné potreby, t.j. dôstojné bývanie, nájomné, elektrinu, vodu, atď., t.j. nemajú reálne právo na ľudský dôstojný život.
Odpovede na nastolený problém na základe argumentov za i proti, nech si vyvodí každý sám. Iba takýto prístup je základným znakom "otvorenej spoločnosti", ktorá je inkluzívna, otvorená ľuďom a "založená na uznávaní ľudí s rôznorodými názormi a záujmami, kde nikto nemá právo poslednej pravdy" (G.Soros). V takejto "otvorenej" spoločnosti (je však otázne, či ňou Slovenská republika je, resp. v najbližších rokoch vôbec bude ?) majú vláda, štátne a sociálne inštitúcie, ktoré majú byť neutrálne, úlohu zosúladiť garancie individuálnej slobody s udržaním sociálnej súdržnosti.
Rozdiely v názoroch môžu byť veľké. Avšak najmä v európskom priestore, ktorého súčasťou Slovenská republika nesporne je, odpoveďou by jednoznačne malo byť dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd (t.j. právo na život -- čl. 15 Ústavy SR, právo na ľudskú dôstojnosť -- čl. 19 Ústavy SR), medzi ktoré Ústava SR zaraďuje aj sociálne práva (t.j. právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, pri strate živiteľa rodiny, atď. -- čl. 39 Ústavy SR, ako aj právo na primerané hmotné zabezpečenie občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu právo na prácu vykonávať -- čl.35 Ústavy SR, atď.), ako aj snaha budovať na spoločných záujmoch a usilovať sa o prehĺbenie dialógu a spolupráce pri zmierňovaní spoločenských konfliktov.
Pracovnoprávny vzťah uzatvorený na základe pracovnej zmluvy
Na základe vymedzenia, kto je zamestnancom, kto zamestnávateľom, aké sú ich povinnosti v oblasti platenia poistného, vyplýva, že z pracovného pomeru uzatvoreného na základe pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom je zamestnávateľ povinný
1. splniť si oznamovaciu povinnosť -- t. j. prihlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie (t. j. na starobné poistenie a na invalidné poistenie) a na poistenie v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a na zdravotné poistenie do tej zdravotnej poisťovne, ktorú si zamestnanec vybral, a to do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru zamestnanca, t. j. od vzniku tohto poistenia a
2. platiť poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, ako aj poistné na úrazové poistenie, na garančné poistenie (okrem rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie a obce) a do rezervného fondu solidarity a taktiež preddavky na zdravotné poistenie. Povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie (t. j. na starobné aj invalidné poistenie), poistné na poistenie v nezamestnanosti, ako aj preddavky na zdravotné poistenie má aj zamestnanec, pričom uvedené poistné na sociálne poistenie i preddavky na zdravotné poistenie za zamestnanca odvádza zamestnávateľ. (Tabuľka č. 1 a 1a)
V prípade uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a žiakom SŠ alebo študentom VŠ na základe pracovnej zmluvy platia tie isté povinnosti pre zamestnávateľa ako v prípade, keď ide o pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. (Tabuľka č. 1 a 1a)
Ak zamestnávateľ zamestnáva poberateľa starobného dôchodku (príp. poberateľa predčasného starobného dôchodku) na základe pracovnej zmluvy, je povinný
1. splniť si oznamovaciu povinnosť -- t. j. prihlásiť zamestnanca -- poberateľa starobného dôchodku na nemocenské poistenie, na starobné poistenie (poistné na invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti neplatí) pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a prihlásiť zamestnanca -- poberateľa starobného dôchodku aj na zdravotné poistenie do tej zdravotnej poisťovne, ktorú si zamestnanec -- poberateľ starobného dôchodku vybral, a to do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru zamestnanca -- poberateľa starobného dôchodku, t. j. od vzniku zdravotného poistenia a
2. platiť poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na úrazové poistenie, na garančné poistenie (s výnimkou rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie a obce) a do rezervného fondu solidarity, ako aj preddavky na zdravotné poistenie.
Zamestnanec -- poberateľ starobného dôchodku je povinný platiť iba poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a preddavky na zdravotné poistenie. Toto poistné za neho odvádza zamestnávateľ. Poistné na invalidné poistenie ani poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí. (Tabuľka č. 2).
Ak zamestnávateľ zamestnáva poberateľa invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % na základe pracovnej zmluvy, je povinný
1. splniť si oznamovaciu povinnosť -- t. j. prihlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, ako aj na poistenie v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a na zdravotné poistenie do tej zdravotnej poisťovne, ktorú si zamestnanec vybral, a to do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru zamestnanca, t. j. od vzniku zdravotného poistenia a
2. platiť poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové poistenie, na garančné poistenie (s výnimkou rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie a obce) a do rezervného fondu solidarity a preddavky na zdravotné poistenie.
Zamestnanec -- poberateľ invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % na základe pracovnej zmluvy, je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a preddavky na zdravotné poistenie. Toto poistné za neho odvádza zamestnávateľ. (Tabuľka č. 2a)
Ak zamestnávateľ zamestnáva poberateľa invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % na základe pracovnej zmluvy, je povinný
1. splniť si oznamovaciu povinnosť -- t. j. prihlásiť zamestnanca na nemocenské poistenie, na starobné poistenie (poistné na invalidné poistenie neplatí), ako aj na poistenie v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a na zdravotné poistenie do tej zdravotnej poisťovne, ktorú si zamestnanec vybral, a to do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru zamestnanca, t. j. od vzniku tohto poistenia a
2. platiť poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie (poistné na invalidné poistenie neplatí), poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie (s výnimkou rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie a obce) a poistné do rezervného fondu solidarity a preddavky na zdravotné poistenie.
Zamestnanec -- poberateľ invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, na základe pracovnej zmluvy je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a preddavky na zdravotné poistenie. Toto poistné za neho odvádza zamestnávateľ. Poistné na invalidné poistenie neplatí. (Tabuľka č. 2b).
Splatnosť poistného (§ 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)
Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca (napr. deň výplaty je určený na 10. deň v mesiaci, t. j. poistné za mesiac október 2005 je splatné 10. novembra 2005). V prípade, ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac (napr. na 7., 9. a 11. deň v mesiaci, t. j. poistné za mesiac október 2005 je splatné 11. novembra 2005).
V prípade, ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné (napr. za mesiac október 2005 dňa 30. novembra 2005).
Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň (napr. za mesiac október 2005, prípadne splatnosť na 13. novembra 2005 -- nedeľu, poistné je splatné 14. novembra 2005 -- t. j. v pondelok).
2. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
2. 1. Dohoda o vykonaní práce
2.2. Dohoda o brigádnickej práci študentov