Odhalenie liečivých účinkov rastlín a rôznych prírodných látok patrilo k najstarším poznatkom človeka. Na veľkovýrobu liečiv z prírodných produktov alebo syntetickou cestou však muselo ľudstvo čakať až do prelomu 19. a 20. storočia, keď vznikol farmaceutický priemysel ako jedno z najmladších priemyselných odvetví.
Slovenské začiatky
Na Slovensku sa farmácia na účely trhu začala rozvíjať v druhej polovici 19. storočia. V tomto období niektoré lekárne popri miestnej klientele zásobovali liečivami aj širšie okolie. Známa bola lekáreň U červeného raka v Bratislave alebo lekáreň U anjela v Kežmarku. Po roku 1900 začali na uhorský trh dodávať liečivá prvé menšie farmaceutické podniky so sídlom v Budapešti. Išlo napríklad o firmu Galen, založenú v roku 1905, alebo o firmu Chinoin -- továreň na chemicko-farmaceutické prípravky z roku 1913. Tieto podniky vyrábali liečivá ako hornatropin, atropin, yohimbin alebo už aj synteticky pripravovaný papaverin.
V medzivojnových rokoch sa využitie továrensky vyrábaných liekov podstatne rozšírilo v humánnom lekárstve, ako aj vo veterine. Liečivá sa však na Slovensko ďalej dovážali zo zahraničia, prípadne z menších podnikov v českých krajinách, ako bola Interpharma alebo podnik Benjamina Fragnera, predchodca pražskej Léčivy.
Továrenská výroba
Prelom v histórii farmaceutickej výroby na Slovensku nastal v období druhej svetovej vojny. Naliehavé potreby lekárskej starostlivosti o obete bojových operácií a podstatné obmedzenie možností dovozu liekov zo zahraničia viedli k založeniu prvých významnejších farmaceutických podnikov.
Už v roku 1939 skupina lekárnikov z rôznych častí Slovenska premenila staršiu lekárnickú firmu Dr. PhMr. L. Polláka v Piešťanoch na akciovú spoločnosť. V roku 1940 spomínaná spoločnosť založila v Piešťanoch farmaceutický podnik Facet. Podnik zamestnával okolo 30 ľudí a vyrábal viacero druhov liekov, napríklad Celsil, Camphomen, Defebrin, Heparon a Nasophedrin.
Lieky potrebovali aj partizáni
Jednoznačný prechod k továrenskej výrobe liečiv však uskutočnila až firma Slovenské alkaloidy, chemicko-farmaceutická továreň, a. s. Vznikla v roku 1941 v Bratislave a v nasledujúcom roku vybudovala farmaceutický závod v Hlohovci. Výroba závodu spočívala predovšetkým v príprave alkaloidu morfínu spracovaním sušenej makovicovej slamy. Technológia mala viacero "detských chorôb", ale továrenská výroba sa presadila. Menší farmaceutický podnik Pharmalabor založil v Martine lekárnik a podnikateľ PhMr. J. Krajčovič. Podnik vznikol zo zastupiteľstiev českých farmaceutických firiem. Počas Slovenského národného povstania zásoboval liečivami povstalecké jednotky.
Povojnové obdobie znárodnenia zastihlo farmaceutický priemysel v troskách, lebo všetky tri významnejšie podniky odvetvia boli vážne poškodené v bojoch s ustupujúcou nemeckou armádou. Po rekonštrukcii sa stali súčasťou trustu znárodnených podnikov Lučebné a farmaceutické závody so sídlom v Bratislave.
Akútna situácia
Nový historický medzník v rozvoji farmaceutickej výroby nastal na začiatku 50. rokov, keď sa štáty sovietskeho bloku ocitli v hospodárskej izolácii od západných vyspelých krajín a bolo nevyhnutné urýchlene riešiť otázku nedostatku liečiv. Prevádzky existujúcich farmaceutických závodov sa sústredili do Hlohovca. V roku 1950 tu vznikol známy podnik Slovakofarma. Centralizovaný podnik pokračoval vo výrobe alkaloidov, ale v podstatne väčšom množstve i sortimente. Na domáci trh a čiastočne aj pre zákazníkov v iných krajinách sovietskeho bloku dodával humánne a veterinárne liečivá, najmä morfín a kodeín, ďalej napríklad vitamíny, rôzne ochranné pracovné masti a neskôr rozšíril sortiment o prípravky liečebnej kozmetiky.
Staršie farmaceutické podniky v Piešťanoch a Martine sa pretvorili na vedľajšie závody Slovakofarmy. Martinský závod bol do konca 50. rokov špecializovaný na dodávky injekcií. V neskoršom období, v roku 1970, založila Slovakofarma odštepný závod Liečivé rastliny v Malackách. Ten sa orientoval na výkup a spracovanie liečivých rastlín a na predaj hotových produktov zo spracovaných rastlín doma aj v zahraničí. Vyvážal najmä harmanček.
Slovakofarma sa zaradila medzi kľúčové centrá farmaceutického priemyslu celej bývalej ČSR. Najväčším farmaceutickým podnikom na Slovensku sa však stala ďalšia známa firma obdobia socialistickej ekonomiky Biotika v Slovenskej Ľupči, založená v roku 1953. Jej strategickou úlohou bolo spustenie výroby nového "zázračného lieku" penicilín, ktorý štáty za železnou oponou len veľmi ťažko získavali. V roku 1956 spustil nový závod výrobu penicilínu G a roku 1958 aj penicilínu typu V. Bol to zároveň významný krok v rozvoji vedy a techniky, lebo týmto sa na Slovensku začal vývoj biochémie a biotechnológií, konkrétne cestou biosyntézy. Výrobný program sa postupne rozširoval o ďalšie druhy antibiotík a rôzne iné farmaceutické výrobky. Išlo napríklad o tetracyklín, pripravovaný aj vo forme chlótetracyklínu na účely obohatenia kŕmnych zmesí. Poľnohospodárstvo zároveň využívalo produkt Biotiky, kryštalický L-lyzín, na zvýšenie produktivity živočíšnej výroby. Od roku 1959 dodávala Biotika na trh streptomycín, v roku 1964 spustila výrobu v novom injekčnom pavilóne a od roku 1971 vyrábala aminokyselinu. Prevzala aj závod v Martine, ktorý prešiel na produkciu narkotík. Okrem siete zdravotníckych zariadení v ČSR a socialistických krajinách zásobovala Biotika od 60. rokov penicilínom a inými výrobkami zákazníkov v kapitalistických štátoch, napríklad v USA, vo Veľkej Británii, v Taliansku a vo Fínsku.
Nový sortiment
Na ďalší významný segment farmaceutickej produkcie, slúžiacej na potreby prevencie v humánnom aj vo veterinárnom lekárstve, bol zameraný podnik Imuna v Šarišských Michaľanoch. Aj tento podnik mal korene v ťažkom období začiatku 50. rokov. Vznikol v roku 1951 a od roku 1956 sa zaoberal výrobou antitetanického séra. Postupne pribúdali ďalšie séra, očkovacie látky, ako aj prípravky z krvnej ľudskej a zvieracej plazmy, diagnostické prípravky a výrobky na dietetické účely. Spektrum dodávaných liečiv a rôznych farmaceutických prípravkov dosiahlo do konca 70. rokov okolo 600 druhov.
Štruktúru hlavných centier farmaceutického priemyslu dotvorila v 50. rokoch firma Bioveta so špecializáciou na prostriedky prevencie a liečebnej starostlivosti poľnohospodárskych a domácich zvierat. Bioveta existovala od roku 1953. Najskôr sídlila v Bratislave, ale už od roku 1954 v Nitre, kde dostala k dispozícii areál úplne nového závodu. V nasledujúcom období rozšírila produkciu na veterinárne očkovacie látky, kŕmne doplnky a na viacero druhov premixov, liečiv a iných veterinárnych preparátov. Podniky farmaceutického priemyslu v 50. rokoch prešli pod správu niekoľkých ministerstiev. V roku 1958 sa však vytvorila popredná výrobno-hospodárska jednotka Spofa, ktorá prevzala kľúčové podniky Slovakofarmu a Biotiku. Závody firmy Imuna boli pričlenené k špecializovanej výrobno-hospodárskej jednotke Ústav sér a očkovacích látok a nitriansku Biovetu od roku 1971 podriadili novému slovenskému ministerstvu poľnohospodárstva a výživy. Vo vrcholnom období rozvoja na prelome 70. a 80. rokov zamestnával farmaceutický priemysel Slovenska v hlavných závodoch okolo šesťtisíc ľudí a pokryl takmer polovicu produkcie liečiv v celom Československu.
Rok 1989: nástrahy i výzvy
Návrat trhového hospodárstva po roku 1989 vytvoril pre farmaceutické podniky mnohé nečakané prekážky, najmä čo sa týka tlaku na hospodárnosť výroby, kvalitu a ekológiu. Zmeny však priniesli aj dovtedy netušené možnosti. Všetky hlavné firmy odvetvia sa transformovali na štátne podniky a následne sprivatizovali. Nových príležitostí sa úspešne chopil najstarší koncernový podnik Slovakofarma Hlohovec. V roku 1994 bol podnik privatizovaný z iniciatívy časti pôvodného manažmentu, ktorá vytvorila súkromnú spoločnosť so sídlom vo Viedni. Hlavným akcionárom sa stala korporácia S.L. Pharma Holding GmbH Viedeň. V druhej polovici 90. rokov Slovakofarma zvýšila základné imanie emisiou akcií na domácom, ako aj na zahraničnom trhu. Zároveň vložila nové investície do vývoja, modernizácie a rozšírenia výroby. Ovládla menšie podniky a úspešne expandovala. Konkurenciu so svojím najväčším rivalom na území bývalej ČSR s podnikom Léčiva Praha vyriešila vytvorením spoločnej skupiny Zentiva v auguste 2003. Skupina pozostáva zo spoločností Zentiva, a. s., Praha a Zentiva, a. s., Hlohovec. Transakcia sa uskutočnila prostredníctvom hlavného akcionára pražskej Léčivy Zentiva B. V., ktorý odkúpil majoritnú účasť v Slovakofarme Hlohovec.
Pomerne úspešnú existenciu si udržal aj ďalší farmaceutický gigant, Biotika Slovenská Ľupča. Firma ostala jedným z významných svetových producentov antibiotík a veterinárnych prípravkov. Vyváža až 80 percent produkcie. Kapitálovo Biotiku v roku 2004 ovládla spoločnosť Middle Europe Investment Beheer B. V., cez jej dcérsku spoločnosť Pharma Slovaka C. V. Podnik Biotiky v Martine je spojený s nemeckou skupinou Hoechst.
Ďalšie podniky odvetvia sa dostali do zložitejšej situácie. Firma Imuna v Šarišských Michaľanoch vstúpila v roku 2002 do konkurzu, následne vznikol podnik Imuna Pharm Holding, ktorý sa pokúšal nadviazať na tradičný výrobný program a na predchádzajúce hospodárske kontakty.
StoryEditor