Slovenská sporiteľňa, a. s., je s 2,5 miliónom klientov najväčšou komerčnou bankou na Slovensku. V roku 2005 získala ocenenie časopisu Euromoney Najlepšia banka na Slovensku aj ocenenie Banka roka od týždenníka The Banker. Jej jediným akcionárom je rakúska Erste Bank. Slovenská sporiteľňa má dlhodobo vedúce postavenie v oblasti celkových aktív, vkladov klientov, v počte obchodných miest, bankomatov aj vydaných bankových platobných kariet spoločností VISA i MasterCard Europe a stala sa aj jednotkou na trhu s úvermi. Komplexné bankové služby so zameraním na retailových klientov a malých a stredných podnikateľov poskytuje v 302 obchodných miestach a deviatich obchodných centrách vo všetkých regiónoch Slovenska.
Regina Ovesny-Straka, predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka Slovenskej sporiteľne, a. s., je rakúskou štátnou občiankou, vyštudovala ekonómiu na Ekonomickej univerzite vo Viedni. V rokoch 1982 až 1994 pôsobila v Creditanstalt Bankverein, Viedeň. Od roku 1994 pôsobí na Slovensku. Do roku 1999 bola členkou a hovorkyňou Predstavenstva Creditanstalt, a. s., Bratislava. V roku 1999 po fúzii Bank Austria s Creditanstalt sa stala predsedníčkou Predstavenstva Bank Austria Creditanstalt Slovakia, a. s. Po prevzatí Slovenskej sporiteľne rakúskou Erste Bank bola 4. apríla 2001 zvolená za predsedníčku Predstavenstva Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava.
Počet úverov rastie enormne nielen u vás, ale v celom sektore, no na druhej strane je dosť prekvapujúce, že aj napriek tomu rastie sterilizačná pozícia NBS oproti komerčným bankám. Ako si to vysvetľujete?
-- Ani rast úverov nestačí pohltiť pretlak peňazí. Podnikateľom sa omnoho lepšie darí, potrebujú menej úverov a môžu investovať svoje peniaze, to je jedna strana mince. A druhá strana mince je, že inštitucionálne firmy realizujú tieto transakcie cez svoje treasury. Keď majú svoje dcérske spoločnosti v Česku, na Slovensku, v Poľsku atď., materské firmy vo svojom treasury na ústredí vyrovnávajú platby, a tým neberú úvery na lokálnom trhu, lebo ich zabezpečuje materská spoločnosť. A preto likvidita stále rastie. Dokonca ani štát už nepotrebuje toľko peňazí.
Ako hodnotíte minulý rok z hľadiska výsledkov banky?
-- Veľmi dobre. Návratnosť kapitálu budeme mať zhruba na úrovni 20 percent, tak ako sme plánovali. C/I ratio (pomer nákladov a výnosov, pozn. redakcie) bol koncom novembra približne 57 percent. Čo sa týka objemu úverov, je tiež veľmi dobrý, ku koncu novembra sme zvýšili objem úverov o 50 percent v porovnaní s koncom roku 2004. V medziročnom porovnaní to bude teda ešte viac.
Aký je pomer spotrebných úverov a hypotekárnych úverov?
-- Musím povedať, že ak za hypotekárne úvery považujeme aj investičný úver -- Úver plus na bývanie, tak tieto úvery majú väčší podiel ako spotrebné úvery. Nejde o klasické hypotekárne úvery so štátnou podporou, lebo tie už aktívne neponúkame, keďže štátna bonifikácia už nie je a pre klienta nie sú až také výhodné. Vyšší podiel úverov na bývanie je aj preto, lebo investičné úvery majú väčšiu priemernú hodnotu, ktorá je približne jeden milión korún.
Čo ak chce klient klasický hypoúver?
-- Samozrejme, dostane ho, no pokúsime sa mu vysvetliť, že administrácia je náročná. A ako poznáme situáciu rozpočtu, pravdepodobnosť, že bude nejaká štátna podpora, je veľmi malá. To znamená, že sa pokúšame presvedčiť klienta, že v jeho záujme je riešiť bývanie iným spôsobom.
V jednej dedinke vykradli jednu a tú istú pobočku SLSP už trikrát, ako to teda vyzerá s bezpečnosťou pobočiek?
-- Treba rozlišovať dva zákony. Jeden zákon o bezpečnosti platí od januára minulého roka a týka sa vybavenia obchodných miest. Mali sme čas implementovať bezpečnostné zariadenia vo všetkých pobočkách do konca minulého roka, čo sme aj urobili. Tak ako som tvrdila aj v minulosti, toto opatrenie pomôže vyššej bezpečnosti, ale nedá sa vylúčiť, že krádeže nebudú. Síce nás to stojí dodatočné prostriedky, ale dohodli sme sa ministerstvom, že je to potrebné. Druhá strana mince je bezpečnosť transportu hotovosti, proti tomu bezpečnostné firmy a banky majú výhrady, pretože si myslíme, že zákon neprispeje k vyššej bezpečnosti. Zákon exaktne definuje v prípade transportu hotovosti, koľko musí byť áut a počet osôb ochrany. Ak funguje profesionálna skupina, môže si podľa týchto informácií veľmi dobe zorganizovať svoju prácu. My bankári nevieme pochopiť zmysel toho zákona a nemyslíme si, že je výhodný. Navyše, bezpečnostné firmy pravdepodobne pristúpia k zvýšeniu ceny. V závislosti od toho, ako majú banky postavené zmluvy, to nakoniec bude znamenať, že občan zaplatí viac za bankové služby. Je to rozhodnutie vlády a parlamentu. Stále diskutujeme o tom, že občan platí vysoké poplatky, teraz má však vláda a parlament zodpovednosť za to, že občania budú platiť viac.
Ako vyzerá situácia s prepadnutiami pobočiek bánk v porovnaní s okolitými krajinami?
-- V Rakúsku, ale aj v Česku sú lúpeže častejšie. Banky nie sú zodpovedné za nájdenie páchateľa. My sme poistení a poisťovňa nás kryje. Našou úlohou je ochrániť život klienta a našich pracovníkov, musíme robiť všetko pre to, aby nenastala panika. Ak tam príde človek s pištoľou, pracovník nevie odhadnúť, či je plastová alebo nie, nakoľko je to vážne. My sa musíme pokúsiť situáciu upokojiť, aby sa nezačalo strieľať.
Po dlhých rokoch sa znížil odvod do Fondu na ochranu vkladov (FOV), ako to hodnotíte?
-- Hodnotím to, samozrejme, pozitívne, lebo konečne je odvod porovnateľný aj so zahraničím. V Česku platia banky 0,1 %, my platíme 0,2 %, v Rakúsku je systém iný. My aj niektoré ďalšie banky sme už reagovali zvýšením úrokov na vkladových produktoch. Pozitívne je, že zníženie odvodu prinieslo lepšie podmienky pre občanov.
Čo sa stalo s dlhom FOV voči NBS?
-- Celý bol transferovaný do bánk. Presunuli sme pohľadávky FOV z NBS k nám a poskytli sme syndikovaný úver. Je to syndikovaný úver troch najväčších bánk: SLSP, VÚB a Tatra banky. My sme líder syndikátu. Úver máme zabezpečený a iné banky môžu na syndikáte tiež participovať.
Aká je úroková sadzba?
-- Minimum nad našimi nákladmi.
Je plávajúca a odvodená od BRIBOR-u ?
-- Áno. Je to v princípe presúvanie prostriedkov z jedného vrecka do druhého. My úver vlastne platíme sebe, preto nemá zmysel dávať vysokú sadzbu. Je teda minimálna.
Vraveli sme o tom, že sa zvýšili sadzby z vkladových produktov, no napriek tomu začínate aj s novými produktmi. Čo vás viedlo k zavedeniu zaisteného vkladu na báze európskeho akciového indexu?
-- Slovenský občan očakáva už aj iné možnosti investície. Samozrejme, máme termínované vklady, podielové listy, ale v tomto prípade ide o sofistikovanejšiu formu investovania. Je to niečo, čo je teraz hit na našom trhu. Chceme zároveň ponúknuť našim klientom aj možnosť rásť s trhom.
Neuvažujete o spustení hedge fondov?
-- Doteraz sme neuvažovali, že budeme ponúkať takéto fondy. Naše fondy sú viac pripravované pre občana, hedge fondy sú skôr pre inštitucionálnych investorov. Ak takýto investor niečo potrebuje, my mu to pripravíme individuálne a separátne. Prispôsobíme produkt pre potreby investora. Keď pripravujeme fond, robíme ho pre väčší počet ľudí. Uvedomujeme si aj zodpovednosť banky pokiaľ ide o skúsenosti Slovákov z minulosti.
SLSP mala a pravdepodobne má najviac anonymných vkladov. Aká je situácia v súčasnosti?
-- Aktuálne máme 1,7 miliardy korún na anonymných vkladov, čo je relatívne veľký objem. Stále vyzývame občanov, aby si prišli odanonymniť vkladné knižky. Problém je však v tom, že máme veľa anonymných vkladov, pri ktorých je ako heslo meno. Ľudia si myslia, že nejde o anonymné vklady, lebo majú na vkladnej knižke meno, ale vklad je v konečnom dôsledku anonymný. Tento fakt si ľudia mýlia a neuvedomujú si, že stále majú anonymné vklady. To je moja interpretácia.
A čo sa týka priemerného vkladu, stále je to tak, že väčšina z nich bola len pár 100 Sk?
-- Veľakrát sú to ešte menšie objemy. Nejaké vkladné knižky evidujeme s väčším objemom, no tie sú v menšom počte. Myslím si, že ľudia zabudli, že takéto knižky majú. Majú vkladnú knižku doma, kdesi pod vankúšom, ako to mala moja stará mama, a už na ňu zabudli. Na druhej strane, celá polovica vkladov je do 100 korún. Takže reálne ľudia nemusia mať vôľu ísť kvôli pár korunám do banky.
Ako to vyzerá s implementáciou pravidiel Basel II?
-- My sme už relatívne ďaleko, rokujeme s Národnou bankou Slovenska o sofistikovanejšej verzii. Potrebujeme od centrálnej banky súhlas na tzv. interný model. Sú to neuveriteľne komplikované matematické modely, no v procese ich implementácie sme už veľmi ďaleko.
V konečnom dôsledku Basel II by mal byť prínosom v znížení potreby kapitálu. Čo budete robiť s tým kapitálom?
-- Slovenská sporiteľňa má stále veľmi dobrú kapitálovú primeranosť. Keď sa však pozriem na minulé roky, ako sme rástli v úverových obchodoch, o tri, štyri roky to môže vyzerať inak. Pred dvoma rokmi sa v Slovenskej sporiteľni o kapitále nediskutovalo, lebo to nebolo nevyhnutné. Teraz sme už začali o výške kapitálovej primeranosti v budúcnosti uvažovať, lebo keď sa pozrieme na súčasné údaje, je potrebné na ňu myslieť. A to bude, myslím si, aktuálne pre celý trh. S vysokým rastom úverovej angažovanosti rastie aj potreba kapitálu, treba na to myslieť. Pravidlá Basel II by nám v budúcnosti mohli veľmi pomôcť.
Ako to vyzerá s podvodmi, respektíve s klasifikovanými úvermi?
-- Prostredníctvom Asociácie bánk sa pokúšame rokovať so Sociálnou poisťovňou o možnosti dostať potvrdenie o tom, že ten-ktorý človek naozaj pracuje. Situácia s podvodmi na Slovensku je taká, že sa zakladajú virtuálne firmy, ktoré fungujú len na to, aby potvrdili plat a potom zaniknú. A je veľmi ťažké zistiť, že potvrdenie o príjme pochádza práve z takejto firmy. Naša banka má nejaké prípady podvodov, ale je ich málo. Počula som, že niektoré banky majú takýchto prípadov viac. Napriek tomu cítime potrebu vytvoriť určité pravidlá. Chceme diskutovať s ministerstvom práce a sociálnych vecí a s Národnou bankou Slovenska, so Sociálnou poisťovňou už rokujeme. To bude veľká téma tohto roku. Radi by sme mali možnosť informácie kombinovať. Kontrola cez úverový register je jedna vec, ale prostredníctvom Sociálnej poisťovne by sme informáciu, či žiadateľ naozaj poberá plat, získali omnoho jednoduchšie. A tým by sme dokázali aj pribrzdiť snahy o podvody, lebo nám hrozí, že začnú byť trendom. Radi by sme využívali údaje, ktoré Sociálna poisťovňa má, ale na to bude potrebné zabezpečiť IT systém, čo nie je jednoduché. Obe strany majú vôľu, ale rokovania sú len prvý krok. Pozitívny výsledok je však aj v záujme verejnosti. Lebo tých ľudí, ktorí robia podvody, treba chytiť. V konečnom dôsledku každý občan platí za podvody, lebo ak je vysoké riziko podvodov, úvery sú drahšie.
Ako ste spokojní ako banka s úverovým registrom?
-- Sme spokojní, lebo nám veľmi pomáha. Je v ňom už relatívne veľké množstvo dát aj napriek tomu, že existujú obmedzenia spojené s ochranou osobných údajov. No funguje už veľmi dobre.
Teraz sa rokuje o tom, aby vznikol register lízingoviek, nebude to prepojené s úverovým registrom?
-- Je to niečo, o čom uvažujeme, či použijeme ako doplňujúce údaje dáta z lízingových spoločností. O tejto téme ešte iba začíname diskutovať.
Spočiatku sa uvažovalo o tom, aby sa do registra zapojili nielen bankové inštitúcie, ale aj iní. Napríklad mobilní operátori alebo elektrárne...
-- Je to otázka nákladov. Ako taký obrovský register vybudujeme, a kto tieto dáta môže využívať s ohľadom na ochranu osobných údajov. My môžeme používať iné osobné údaje, ako napr. Slovenské elektrárne či mobilní operátori. Je to tiež otázka kapacity, pretože ide o množstvo dát, ktoré treba navyše ešte kombinovať. Určite pôjdeme týmto smerom, ale postupne, najprv lízingovky a potom ďalší krok. Musíme si uvedomiť, že register funguje iba jeden a pol roka. Principiálne nemáme nič proti tomu, no treba všetko pripraviť poriadne a až potom môžeme začať pridávať ďalšie spoločnosti.
Ako hodnotíte fúziu UniCredit a HVB?
-- Globálne je to obrovský obchod. UniCredit je veľmi zaujímavý hráč na trhu, sú to naši konkurenti, ktorí majú dobré výsledky, to treba povedať. Zažila som jednu fúziu, a viem čo to znamená. Moje skúsenosti sú také, že sa dajú získať synergické efekty, ale niekedy sú očakávania väčšie ako realita. A fúzia do určitej miery, samozrejme, spotrebúva kapacity. To znamená, že sa musíte sústrediť dovnútra, musíte niektoré veci skompatibilniť, preorganizovať, vybudovať jednotnú firemnú kultúru, lebo každá banka má vlastnú firemnú kultúru. To zaberá kapacity a čas. A ten čas, samozrejme, na trhu chýba. Ako konkurent -- hovorím fajn. Viac priestoru na trhu máme niečo vyše roka, ale nesmieme to podceniť, lebo keď fúziu zvládnu rýchlo a dobre, bude to väčšia banka, väčší konkurent.
A čo na lokálnom trhu, neobávate sa väčšej konkurencie?
-- Bude to väčšia banka, veľký hráč, ale nebude taká veľká, ako sú najväčšie banky. Vždy treba brať konkurenciu veľmi vážne. Som však presvedčená, že SLSP sa nemusí báť. Využijeme ten čas, ktorý potrebujú na fúziu.
Ako je možné, že najväčšia banka nemá v ponuke svojich produktov kreditné karty?
-- Máme iné produkty, SPOROnákup kartu, ktorá je podobná ako kreditná karta. Jediný rozdiel je bezúročné obdobie.
To je však dosť podstatný rozdiel...
-- Áno aj nie. Robili sme prieskum trhu a práve bezúročné obdobie nie je pre ľudí až také podstatné. Budeme mať v tomto roku v ponuke aj klasické kreditné karty, no pre klienta existujú aj iné možnosti. Jednoducho si zoberie kontokorentný rámec a ak má k tomu kartu, je krytý. Nemáme síce klasické kreditné karty, ale možnosť výberu pre klienta je široká a dokáže naplniť jeho potreby, čo je podstatné.