Historický kórejský summit dvoch lídrov -- severokórejského Kim Čong-ila a juhokórejského prezidenta Ro Mu-hjona, sa skončil nielen v politickej, ale aj v ekonomickej oblasti úspešnejšie, než sa očakávalo. Obaja prezidenti po troch dňoch rokovaní, ktoré sprevádzali ostré protesty verejnosti, oznámili rozšírenie vzájomnej hospodárskej spolupráce.
Ako sa uvádza v spoločnej deklarácii, obe krajiny chcú spoločne vytvoriť novú špeciálnu ekonomickú zónu na západnom pobreží, urýchliť rozvoj existujúceho priemyselného parku Kaesong v Severnej Kórei, budú spolupracovať v lodnej preprave a vytvoria zónu spoločného rybolovu v sporných morských vodách. Stretnutie je zároveň signálom pre podnikateľov z oboch častí polostrova.
Ekonomické vzťahy Soulu a Pchjongjangu sa pritom zlepšujú už niekoľko rokov. Prvou prelomenou bariérou bol spoločný summit v roku 2000. Tohtotýždňová schôdzka je teda druhým stretnutím najvyšších predstaviteľov oboch Kóreí.
Objem vzájomnej obchodnej výmeny sa počas šiestich rokov -- 2000 až 2006 -- strojnásobil, predovšetkým vďaka spoločnému priemyselnému projektu Kaesong. Ten začal svoju činnosť v roku 2004 na severnej strane spoločnej hranice.
Napriek uvoľneniu politického napätia sú však medzi oboma krajinami vyhliadky na rovnakú prosperitu stále veľmi vzdialené. Aj preto, že v Južnej Kórei vládne trhová ekonomika, zatiaľ čo sever polostrova budoval polstoročie komunistický ekonomický systém.
Podľa analytikov sú preto deklarované sľuby síce dôležité, otázkou je, ako sa budú implementovať. Juhokórejskému prezidentovi sa vo februári totiž končí 5-ročné volebné obdobie.
Oba kórejské štáty si ďalej naplánovali obnovenie nákladnej železničnej prepravy medzi hraničnými prechodmi a výstavbu spoločných lodeníc v dvoch severokórejských prístavoch, vrátane Nampo pri hlavnom meste.
Podľa experta Kórejskej univerzity Nama Sung-wooka záväzky Soulu v súvislosti s deklarovanou ekonomickou spoluprácou si môžu vyžiadať až 500 miliónov dolárov (v prepočte 12,058 miliardy korún).
StoryEditor