Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, nezanedbateľnou príčinou už dva týždne trvajúcich nepokojov vo Francúzsku je maximálne nepružný trh práce, tvrdí denník Wall Street Journal Europe. "V čase, keď sa na trhu tvorí čoraz menej pracovných miest, ľudia s nižším vzdelaním sú už úplne odpísaní," povedal šéf Sekcie pre zamestnanosť Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Raymond Torres. "Všetky terajšie problémy Francúzska by neboli také veľké, keby trh práce bol pružnejší."
Sociálny model horší než liberálny?
Paradoxom je, že Francúzsko podobne aj Nemecko poukazovali v minulosti na svoj sociálny pracovný model ako na spravodlivejší v porovnaní s tvrdým liberálnym modelom voľného najímania a prepúšťania zamestnancov, ktorý je typický pre USA či Veľkú Britániu. Ako však ukázali ostatné dva týždne, aj protekcionizmus môže vytvoriť skupiny na okraji spoločnosti. Ochrana zamestnancov totiž vedie k tomu, že firmy majú problém niekoho prepustiť a ak tak urobia, sú nútené vyplácať vysoké odstupné alebo môžu skončiť na súde. Majú tak problémy prijímať nových ľudí a ak, tak len obmedzený počet. V tomto systéme na menej vzdelaných, ale aj ľudí s nefrancúzskym pôvodom nezostáva miesto. Navyše, práve z tohto dôvodu nie sú firmy ochotné prijímať imigrantov a ich potomkov z odlišného kultúrneho prostredia, keďže nevedia, čo od nich môžu očakávať. Ak zistia, že zamestnanec neplní ich predstavy, sú šéfovia prakticky bezmocní.
Prvý pokus Paríža
Podľa OECD je sociálny model na trhu práce zodpovedný za jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v Európe medzi mladými do 25 rokov (21 percent z celkového počtu nezamestnaných). V prípade mladých z radov imigrantov je toto číslo ešte vyššie a dvakrát vyššie než v prípade belochov v tejto kategórii. Nedostatok voľných pracovných miest na trhu dáva potom zamestnávateľom mimoriadne možnosti pri výbere a v ňom dostávajú šancu takmer výlučne ľudia s francúzskym menom a z vhodnej štvrte. Napríklad Taliansko a Španielsko, ktoré majú pružnejší pracovný trh a prepúšťanie je tu menej problematické, nemajú taký vysoký počet nezamestnaných prisťahovalcov. Ich nezamestnanosť oproti Talianom je síce vyššia, ale len mierne.
V tomto smere sa už francúzska vláda predsa len o niečo pokúsila. Nový premiér Dominique de Villepin ihneď po svojom nástupe do funkcie začiatkom júna tohto roka dal jasne najavo, že spružní trh práce. Ako uviedla britská spoločnosť BBC, jeho slová sa naplnili začiatkom augusta, keď vláda časť balíka pracovných zákonov schválila. Súčasťou zákonov, ktoré vstúpili do platnosti od septembra tohto roka, je zjednodušenie prepúšťania v malých firmách. Podniky s menej ako 20 zamestnancami budú môcť prepustiť svojich zamestnancov do dvoch rokov od nástupu bez udania dôvodu. Tí už nemajú automatický nárok na bežnú výšku odstupného, budú však poberať zvýšený príspevok v nezamestnanosti. Ďalej sú tu finančné úľavy pre firmy, ktoré prekročia určitý počet zamestnancov a zrušená je aj veková hranica pre účasť na konkurzoch na posty do štátnej správy.
Vzdelanie nemám, ale ten plat je malý...
Svoj podiel na problémoch pri zamestnávaní však nesú aj ľudia z prisťahovaleckých rodín. Jednou z kľúčových zmien v pracovných zákonoch sú totiž daňové úľavy pre mladých ľudí, ktorí sa zamestnajú v menej atraktívnych odboroch, čo by mohlo pomôcť aj ľuďom s nižším vzdelaním. Jeden z oslovených v ankete BBC reagoval na francúzske nepokoje: -- Mnohí mladí z rodín prisťahovalcov o prácu nemajú záujem. Poukázal na príklad, keď francúzsky dopravný podnik hľadal ľudí na miesta vodičov v metre. Mnohé miesta ponúkal priamo prisťahovalcom. Zo stoviek záujemcov nakoniec po rokovaniach ostalo len pár. Mladým ľuďom sa totiž nepáčil pracovný čas (museli by skoro ráno vstávať) a aj plat bol pre nich príliš nízky. Pritom mnohí boli nekvalifikovaní...
Nie div, že záujem o vyššie štúdium ľudí z chudobných štvrtí je nižší, keď minimálna mzda dosahuje vo Francúzsku viac než 1 000 eur.
"Minimálna mzda na úrovni 60 percent priemernej je síce krásna, ale mala by byť kompenzovaná aspoň nejakými zručnosťami," poukázal na nepomer medzi platom a vedomosťami Raymond Torres. Návrh vlády v reakcii na nepokoje -- nechať mladých, ktorým sa nechce učiť, aby pracovali už od 14 rokov -- príliš ich zaradeniu sa do spoločnosti nepomôže. Dá sa potom očakávať, že ich úroveň vzdelania bude ešte horšia ako doteraz. Na druhej strane, ich nezáujem má tiež svoj dôvod. Aj vzdelaní a v "dobrej štvrti" žijúci potomkovia Afričanov si len ťažko hľadajú prácu.
Napätý trh práce zvýhodňuje etnických Francúzov
(Výskum parížskej univerzity na 258 firmách potvrdil záujem podnikov hlavne o pôvodných a dobre zabezpečených Francúzov.)
-- Mužský záujemca o prácu, s adresou v "dobrej" parížskej štvrti a s francúzsky znejúcim krstným menom a priezviskom, bol pozvaný z 258 zaslaných žiadostí na 75 pracovných pohovorov.
-- Ženská záujemkyňa o prácu, s adresou v "dobrej" parížskej štvrti a s francúzsky znejúcim krstným menom a priezviskom, bola pozvaná na 69 pohovorov.
-- Záujemca -- muž s adresou v chudobnej štvrti s veľkým počtom imigrantov, ale s francúzsky znejúcim menom a priezviskom, bol pozvaný na 45 pohovorov.
-- Záujemca -- muž s adresou v bohatej parížskej štvrti, ktorý poslal fotku s "ošumelým" výzorom, bol pozvaný na 33 pohovorov.
-- Záujemca -- muž s adresou v dobrej parížskej štvrti, ale s menom a priezviskom pochádzajúcim z oblastí severnej Afriky, bol pozvaný len na 14 pracovných pohovorov.