Slovensko je proti likvidácii viníc

Európska komisia navrhuje časť plochy vinohradov (asi 11,8 %) v Európskej únii zrušiť a kompenzovať to z balíka priamych agrárnych platieb. Ide o približne 400 000 ha z 3,4 milióna ha vinohradov, na ktorých podniká asi 1,5 milióna vinohradníckych subjektov. Komisia navrhuje kompenzáciu v celkovej hodnote 2,4 miliardy EUR. Približne polovica z európskych subvencií pre vinice, ktoré predstavujú sumu 1,2 miliardy EUR, sa totiž každoročne použije na tzv. krízovú destiláciu, ktorou sa spracúva nadbytočné víno na lieh. Konkrétny návrh by chcela EK predložiť koncom tohto, prípadne začiatkom budúceho roka po dôkladnej diskusii. Reforma vinárskeho rezortu sa naposledy uskutočnila v roku 1999.
Podľa Miroslava Jureňu (ĽS - HZDS), ministra pôdohospodásrtva je vínna reforma pre Európu veľmi dôležitá, no treba hľadať iné riešenia na zvýšenie konkurencieschopnosti producentov vín, ako je likvidácia viníc. "Na Slovensku máme v súčasnosti celkovo 22 000 hektárov viníc a boli by sme veľmi neradi, aby sme museli z tohto čísla ísť na nejaké nižšie. Zaujali sme teda stanovisko, že nesúhlasíme s klčovaním," objasnil postoj Slovenska voči návrhu EK slovenský minister.Proti nej sa stavajú aj veľkí pestovatelia ako Francúzsko, Španielsko a Taliansko, ale aj Rakúsko. Návrh Komisie predpokladá aj zákaz pridávania cukru do vín. Počas debaty o tejto otázke vznikla situácia "sever proti juhu". Narozdiel od Slovenska, Českej republiky alebo Rakúska sú juhoeurópske krajiny na čele s Francúzskom a Talianskom za nepoužívanie cukru. Severne položené krajiny zdôvodňujú, že sa vyskytujú roky, kedy cukor ich producenti musia používať.
Podľa nového ministra pôdohospodárstva sa Slovenska netýka ani tak nadprodukcii. Podľa vyjadrenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory z 22 000 ha viníc je takmer polovica nevyužívaná. Slovensko v produkcii vína nie je sebestačné. Približne 10 - 15 % vysokokvalitných vín vyváža. Celkovo na európskom trhu s vínom nezohráva kľúčovú rolu. Ako problém sa vníma hrozba dovozu lacných muštov z južnej Európy. Pochopiteľne sa Slovensko chce tomuto brániť a smerovať produkciu na kvalitné odrodové vína. Slovenské vína majú typické vlastnosti, ktoré zase nemajú južanské (vyšší obsah kyselín, majú prejav v podobe aromatických látok). "Takže my sa zaoberáme tým, aby sme uchovali možnosť pestovania týchto pre nás typických odrôd," vyhlásil slovenský minister.
Európska únia je najväčším producentom, vývozcom i spotrebiteľom vína na svete. (60 % svetovej produkcii a konzumácii). V poslednom období je Únia vystavená dovozu lacnejšieho vína z USA, Čile, Austrálie či Nového Zélandu. V priebehu uplynulých 5 rokov predstavovala priemerná produkcia vína v rámci EÚ 178 miliónov hektolitrov s hodnotou 16,1 miliardy eur. Najväčším európskym výrobcom vína je Francúzsko, nasledované Talianskom a Španielskom.

Pôvodný článok