Pred 75. rokmi založila Spoločnosť národov Banku pre medzinárodné platby (Bank for International Settlements - BIS), ktorá sa nazýva aj centrálnou bankou centrálnych bánk.
Cez víkend sa na oslave tohto výročia zúčastnia guvernéri jej 55 členských národných centrálnych bánk a medzinárodných finančných organizácií.
Banka vznikla v rámci tzv. Youngovho plánu ako nástroj na vymáhanie platenia reparácií Nemeckom víťazom prvej svetovej vojny. Onedlho sa však jej zameranie zásadné zmenilo. V Bazileji, kde dnes banka sídli, sa začali stretávať guvernéri hospodársky silných krajín, aby diskutovali o stave financií na svete a hľadali riešenia vznikajúcich problémov. Počas druhej svetovej vojny však mala podiel na tom, že nemeckí nacisti ju využívali na výmenu zlata na devízy. Američania dokonca prostredníctvom Nórov navrhli rozpustenie BIS ako "dobrovoľného pomocníka Hitlera".
Práve reakciou na jej smutnú úlohu počas druhej svetovej vojny boli dohody z amerického Bretton-Woods o založení Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky.
V druhej polovici 40. rokov a v 50. rokoch minulého storočia sa BIS podieľala na obnove ekonomiky západnej časti Nemecka, ale aj západnej Európy a zbližovaní ich platobných systémov.
Banka sa v súčasnosti orientuje na úlohy spojené s globalizáciou svetového finančného trhu. Pracuje v nej vyše 550 ľudí z 50 krajín. Organizuje stretnutia centrálnych bankárov a funkcionárov národných bankových a finančných dohľadov. Poskytuje množstvo špecializovaných finančných činností. Je centrom hospodárskeho a finančného výskumu a je aj strediskom, cez ktoré sa uskutočňujú početné finančné transakcie. BIS však nie je oprávnená poskytovať pôžičky, emitovať cenné papiere a nadobúdať nehnuteľnosti. V súčasnosti plní významné úlohy pri vypracovaní celosvetovo platných kritérií pre činnosť úverových ústavov a zvýšenia ich spoľahlivosti, ktoré sú známe v odborných kruhoch pod názvom Bazilej II.
Informoval o tom nemecký denník Handelsblatt.
StoryEditor