Prezident Ivan Gašpovič nie je ničím výnimočný. Nie je to žiaľ štátnik a nie je to ani morálna autorita, ktorá by aspoň raz určila smer akejkoľvek spoločenskej diskusie na Slovensku. Málokedy je ako prezident proti niečomu a ešte menej za niečo. Už ani neprekvapuje, že slovami, myšlienkami a skutkami sa plne identifikuje s vládnym SMER-om, respektíve s jeho predsedom.
Som presvedčený, že rôzne verbálne útoky premiéra na kohokoľvek musia v ušiach nášho národne a sociálne cítiaceho najvyššieho ústavného činiteľa pôsobiť ako rajská hudba. Roky 1994 až 1998, kedy aktívne asistoval napríklad pri vylúčení poslanca z parlamentu, mentálne nášho prezidenta ani s odstupom času neposunuli smerom k občianskym a politickým slobodám ani o krok. Neprekvapuje preto aktuálne posolstvo prezidenta na adresu médií, totožné s videním premiéra Roberta Fica. Podľa neho by vláda mala mať svoje médiá, aby mohla objektívne informovať o svojich rozhodnutiach a zámeroch.
Pre tzv.objektívne informovanie, by mohol mať svoju vlastnú televíziu aj náš pán prezident. Program by určite nebol náročný, skôr zábavný. Menej zábavne však vyznie, keď si dáme posledné aktivity prezidenta do kontextu súčasnej politickej scény. Koncom roka Fico, ako predseda SMER-u prakticky ohlásil Gašparoviča ako svojho stranníckeho kandidáta na najvyššiu ústavnú funkciu. Potom je len úplne prirodzené, že sa ako stranícky kandidát aj správa. Hneď v Novoročnom príhovore témy ako demokracia, občan – občiansky a sloboda – slobodný. Každé zo spomínaných slov bolo použité iba raz, aj to v pozícii nepodstatných prívlastkov.
Od nadstranníckeho garanta ústavy a morálnej autority, akou by priamo volený prezident mal byť, by mali občania dostať viac, ako len tanec podľa stranníckej píšťalky SMER-u. Práve teraz, keď sú opoziční poslanci nazývaní vlastizradcami. Práve teraz, keď vláda navrhuje zrušiť občianske združenia a nahradiť ich štátom kontrolovanými spolkami. Práve teraz, keď navrhovaný tlačový zákon núti médiá korigovať svoje názory podľa priania tých, o ktorých píšu. Práve teraz je čas na štátnický prístup a obhajobu hodnôt, na ktorých stojí naša spoločnosť po Novembri '89. Bez ohľadu na to, že ten kto píska si November nevšimol.