V Nitre sa pred voľbami začínajú rozdávať trafiky

Niekoľko mesiacov pred voľbami si časť poslancov regionálneho zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja prenajala za korunu na 30 rokov takmer tri desiatky domov dôchodcov, penziónov a ďalších sociálnych zariadení za korunu ročne. Prenájom sa má uskutočniť cez neziskové organizácie, ktoré ovládajú poslanci za SMK a nezávislí.

Podvod alebo predvolebná agenda?
"Je to jeden veľký ekonomický podvod," tvrdí župan nitrianskeho kraja Milan Belica (koalícia HZDS-ĽS - SDĽ - Smer - SOP - SNS). Belica preto odmieta podpísať júnové uznesenie, súčasťou ktorého sú zmluvy o prenájme sídiel sociálnych zariadení a poskytnutí finančného príspevku na prevádzku. Poslanci ho opäť v júli potvrdili aj bez jeho súhlasu. Dvadsiatim piatim poslancom SMK pritom asistovali piati nezávislí a jeden z koalície.
Podľa uznesenia koncom septembra zaniknú domovy - ruší sa ich právna forma rozpočtovej organizácie kraja. Správu sociálnych zariadení by mali od 1. októbra prevziať nové neziskové organizácie. K tomu však musí Belica podpísať spomínané zmluvy. "Zákon nepredpokladá žiadnu inú možnosť, len vykonať uznesenie. Bez predsedovho podpisu môže nastať bezprávny stav, čo však je už jeho zodpovednosť," povedal poslanec regionálneho parlamentu v Nitre a člen dozornej rady neziskovej organizácie Humanitas Iván Farkas, ktorý je zároveň aj poslancom Národnej rady SR. Obvinenia z netransparentnosti označil za predvolebnú agendu Smeru a ĽS-HZDS.

Jeden podpis - miliónové škody
Belica tvrdí, že podpisom zmlúv by spôsobil nitrianskemu kraju miliónové škody. Podľa neho sú ekonomicky nevýhodné. "Keby som mal podobnú zmluvu podpísať v banke, tak si hneď po podpise dám na krk aj štránok (povraz)," povedal Belica, ktorý bol predtým členom predstavenstva bývalej Poľnobanky (teraz Unibanka). "Starí ľudia, klienti sociálnych služieb, by sa mohli stať stredobodom biznisu dobrodruhov," doplnila šéfka klubu koaličných poslancov Lýdia Forrová.
Farkas pripúšťa, že niektoré ustanovenia nájomnej zmluvy sú pre kraj nevýhodné. "Tieto veci bude treba dať do poriadku, iste sa k nim ešte vrátime," skonštatoval. Poslanec SMK László Forró si myslí, že zmluvy sú v poriadku: "Nevidím tam žiadne nevýhody."
Ak by Belica zmluvy podpísal, rozpočet kraja by bol ročne chudobnejší o sto miliónov korún z príspevkov klientov sociálnych zariadení. Peniaze by sa stali príjmom neziskových organizácií. Neziskovky by okrem toho každý rok inkasovali podľa zákona o sociálnej pomoci ďalších 380 miliónov korún, ktoré štát posiela samosprávnemu kraju a ten z nich kryje prevádzku domovov. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že neziskovky majú nárok na ďalšie milióny z rozpočtu kraja. Každý rok by mohli pýtať financie do výšky odpisov na udržiavanie a zhodnocovanie majetku, napríklad na rekonštrukciu jedální alebo obytných priestorov klientov.

Lukratívny biznis bez tendra
Poslanecké neziskovky sa k biznisu dostali bez výberového konania. Mali by spravovať sociálne zariadenia - zabezpečovať ich prevádzku, dodávať služby od stravovania, cez bývanie za opatrovanie až po sociálne poradenstvo.
Neziskovky budú cez výberové konania získavať dodávateľov spomínaných služieb a dosadzovať riaditeľov do jednotlivých zariadení a určovať ich plat. No odpisy z prenajatého majetku, ktoré ročne dosahujú desiatky miliónov korún, má naďalej znášať kraj. Takisto komerčné poistenie budov a daň z nehnuteľností, čo sú ďalšie milióny.
Podľa Farkasa by transformácia nemala zhoršiť finančnú situáciu kraja ani klientov. Skôr naopak - tým, že neziskovky budú mať pod palcom viacero zariadení, môžu zabezpečovať hromadné obstarávanie služieb, čo prinesie úspory. "Ušetrené peniaze sa môžu použiť na prevádzku a investície do zariadení," doplnil Farkas. Belica oponuje a tvrdí, že centrálne dodávky by mohli robiť aj rozpočtové organizácie kraja. "Nemali sme so zariadeniami ekonomické problémy a nebol dôvod na to, aby sme ich zbavovali," poznamenal Belica.

Postupná decentralizácia korupcie
V súvislosti s touto, ale aj inými kauzami mnohí odborníci volajú po väčšej kontrole samospráv. Podporujú vládny návrh novely ústavy, ktorým sa má rozšíriť pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu vo vzťahu k samospráve. "S decentralizáciou verejnej správy sa posúva aj korupcia, slovenské samosprávy dnes už nehospodária s fazuľkami, ale obrovským majetkom," povedal advokát Vladimír Pirošík. Zdôraznil, že chýba účinnejší mediálny tlak na regionálnych politikov. "Mienkotvorné médiá na nich tlačia oveľa menej ako na najvyšších ústavných činiteľov," zdôraznil.