Emisné normy, spĺňanie prísnych požiadaviek a čoraz menšie objemy motorov sú dnes témami číslo jeden v automobilovom priemysle. Bohužiaľ, práve kvôli týmto aspektom sa musíme lúčiť s často veľmi dobrými modelmi, ktoré stratou „srdca“ v podobe pohonného agregátu strácajú tiež svoj charakter.
Nie je správne súdiť vopred, no Ford nedávno predstavil svetu modernizovanú verziu svojho obľúbeného pikapu Ranger, ktorý príde čoskoro na trh s už úplne novými motorizáciami. Zatiaľ čo výzor zostal takmer úplne zachovaný, pod kapotou budú pracovať už len výhradne dvojlitrové štvorvalce. Aj preto sme radi, že stihol našimi rukami prejsť v nedávnom týždňovom teste ešte „plnokrvný“ Ranger s vrcholným päťvalcom a výbavou Wildtrak.
Auto ako pracovný nástroj
Robustnosť zostala zachovaná a ak Ranger uvidíte v spätnom zrkadle, okamžite si získa váš rešpekt. Prednú časť zdobí široká maska chladiča v čiernom lakovaní, nárazník so strieborným prvkom na spodnej časti, vysoká kapota a halogénové svetlomety, ktoré, mimochodom, nesvietia vôbec zle. Zadnú časť tvorí len korba, dvere s nápisom Ranger a veľké koncové svetlomety.
Tu sa žiadne dizajnové výstrelky vymýšľať nedajú, rovnako ako je to pri klasickej siluete auta. Korba poslúži aj na naloženie europalety, keďže jej rozmery sú 1 560 milimetrov na šírku (1 130 milimetrov medzi podbehmi) a na dĺžku meria 1 560 milimetrov. Hoci do mesta sa vozidlo veľmi nehodí, praktickejšie využitie by v takom prípade predstavovala verzia so zakrytovanou uzamykateľnou korbou. K dispozícii sú i niekoľké uchytávacie háky, osvetlenie a odolný podklad.
Hoci sa Ford Ranger s príchodom súčasnej generácie tvári celkovo prívetivejšie a „osobnejšie“, stále je potrebné brať do úvahy, že ide najmä o pracovný automobil či offroadový stroj. Pocítiť to dá najmä v interiéri, ktorý si zachováva mnohé funkčné a jednoduché prvky. Vyšší posed na pohodlných sedadlách dodá pocit sebavedomia a v kombinácii s veľkými spätnými zrkadlami tiež poskytne dostatok prehľadu nad situáciou v premávke.
Pasažieri na zadných sedadlách sa budú musieť trochu uskromniť, pohodlie je tu na nižšej úrovni než na predných sedadlách a sklon operadiel je „tradične“ kolmejší. Multifunkčný volant dobre poslúži na ovládanie čiastočne digitálneho prístrojového štítu, ktorý tvorí jeden analógový budík a dvojica postranných 4,2-palcových displejov. Na nich si vodič jednoducho nastaví zobrazenie informácií, ktoré aktuálne vyžaduje.
V strede palubnej dosky zastáva funkciu infotainmentu osempalcový dotykový displej s pomerne rýchlymi reakciami a dobrou konektivitou v rámci systému SYNC3. Jednoducho, už aj pracovné pikapy majú skvelý komfort bežných osobných vozidiel a platí to aj pre odhlučnenie kabíny. To je prijateľné aj pri jazde na diaľnici, najmä do rýchlosti asi 120 kilometrov za hodinu sa auto správa veľmi suverénne. Pri rýchlosti zhruba 140 kilometrov za hodinu už na druhej strane cítiť (najmä pri nezaťaženom aute) nervozitu od podvozka a výraznejšie vibrácie prechádzajúce do kabíny.
Ak by ste si náhodou zvolili Ford Ranger na využívanie výhradne v meste, respektíve s ním plánujete len občasné výlety mimo spevnených ciest počas jazdy na dovolenkovú chatu v horách, nemusí sklamať ani v tejto disciplíne. Hoci je pravda, že parkovanie (najmä v bratislavskom Ružinove) nemusí byť práve ideálne a nájsť dostatočne veľké miesto pre viac než 5,3-metrové auto nemusí byť vždy úplne ľahké – rovnako ako samotné manévrovanie.
Ani na šírku nejde o žiadneho drobca, meria takmer 1,9 metra, no pri parkovaní vám určite dobre poslúži skupinka senzorov a parkovacia kamera. Treba ju však udržiavať čistú, keďže je v zadnej časti a je tiež pomerne náchylná na prípadné zašpinenie.
Nesklame ani v ťažkom teréne
Ako sme spomínali, v tomto prípade ide ešte skutočne o „plnokrvný“ Ranger, ktorý pod svojou kapotou ukrýva najvýkonnejší 3,2-litrový naftový päťvalec s výkonom 147 kW (200 koní). Má mohutný zvukový prejav, ktorý si však budete skôr užívať, než kritizovať. Najmä ranné štarty a prvé kilometre do dosiahnutia prevádzkovej teploty budú vzbudzovať rešpekt okolia, následne sa však utíši a začne pracovať kultivovanejšie.
Výkonu je dostatok, takže určite nebudete brzdou premávky a objemný agregát nesklame ani na diaľnici. Šesťstupňová automatická prevodovka je síce nakonfigurovaná aj na jazdu v teréne, no pri bežnom používaní to nijako neprekáža. Žiadneho atléta s rýchlym odpichom na križovatke však od Fordu Ranger nečakajte, na to sú tu iné modely.
Vďaka svetlej výške na úrovni 229 milimetrov si hravo poradí s ťažším terénom a nezľakne sa ani brodenia – veď hranica je až na 800 milimetroch. Okrem toho je k dispozícii dobre fungujúci pripájateľný pohon všetkých kolies AWD (klasicky je poháňaná len zadná náprava) a mechanická uzávierka diferenciálu či redukcia, ktorá vás pri jazde mimo cesty podporia. Prekvapilo nás, s akou ľahkosťou dokázal Ranger absolvovať skúšku v teréne, a to aj s obyčajnými pneumatikami s rozmermi 265/60 R18.
Dokonca nám neprekážali ani bočné nášľapné prahy, ktoré by sme si však osobne zrejme neobjednali. Pre nižších ľudí sú však užitočnou pomôckou, ako sa dostať do priestrannej kabíny tohto monštra. Podvozok pracuje veľmi dobre a mali sme pocit, že čím rýchlejšie sa na poľnej ceste presúvate, tým lepšie funguje.
Bežné výtlky na cestách v meste pre vás nebudú žiadny veľký problém, podvozok a kolesá s veľkou porciou pneumatiky ich dobre odfiltrujú a do kabíny sa žiadne výrazné zvuky nedostávajú. V teréne je následne pomerne problém vôbec dosiahnuť moment pri krížení náprav, keď zadné koleso zostane visieť vo vzduchu. Ak by sa to stalo, pokojne aj s jedným predným a jedným zadným kolesom vo vzduchu, pohon všetkých kolies si s „vyslobodením“ auta hravo poradí.
Veľkosť pikapu, objem motora, výkon, celkové technické riešenie, to všetko si berie svoju malú daň v podobe vyššej spotreby paliva. Priemerne si z 80-litrovej nádrže odpil Ranger asi desať litrov nafty. V meste sa však spotreba šplhala k 14 litrom, mimo mesta klesla na asi osemlitrovú hranicu a na diaľnici sme dosiahli 12 litrov na sto kilometrov. Ak zavítate do terénu, môžete očakávať aj podstatne vyššie čísla. Motor je jednoducho zameraný na hrubú silu, takže úspora tu veľmi nemá miesto. No rozhodne nejde o žiadne extrémne vysoké hodnoty, ktoré by mali záujemcu výrazne prekvapiť.
Uvoľní kreslo iným?
Ford Ranger je vynikajúci pracant s dobrými jazdnými vlastnosťami na ceste a mimo nej, s komfortným podvozkom a interiérom, dostatočnou silou 3,2-litrového päťvalca a zároveň vás nevystraší svojou cenou. Tá sa totiž za našu verziu Wildtrak začínala na sume necelých 42-tisíc eur a s niekoľkými príplatkami (napríklad Offroad paket, metalický lak či ťažné zariadenie) sme sa dostali na stále slušných 45 228 eur.
Aj preto možno patrí Ranger k najpredávanejším pikapom v Európe a na slovenských cestách ho nie je problém stretnúť. Ak ho neplánujete využívať len ako pracovný automobil, budete musieť spraviť isté kompromisy. Spotreba zväčša s dvojcifernými číslami, vyššie rýchlosti na diaľnici znižujúce komfort, kabína zameraná skôr na „pracovný“ charakter (dizajn a prevaha tvrdých plastov) a s príchodom faceliftu sa z ponuky vytratí aj veľmi dobrý päťvalec.
Možno práve týmto (z nášho pohľadu nie úplne šťastným) krokom prepustí Ranger svoje kreslo na prvých predajných priečkach konkurencii v podobe Volkswagenu Amarok či Mercedesu-Benz triedy X. Možno sa mýlime, možno si aj výhradne s dvojlitrom pod kapotou naďalej udrží Ranger množstvo zákazníkov a priláka nových. No za rovnakú či podobnú cenu zvolí asi veľké percento záujemcov o pikap práve niekoho z konkurencie, kto ponúkne viac valcov pod kapotou.