V Európe pomerne neznáme auto, no automobiloví fanúšikovia ho možno spoznajú. Mala dvere ako exotické superauto, ale v skutočnosti bola neveľkým vozidlom na každý deň. Reč je o Toyote Sera, asi najnezvyčajnejšom modeli japonského výrobcu, aký sa kedy dostal do sériovej výroby.
Celé to začalo v roku 1987, keď spoločnosť Toyota na autosalóne Tokio Motor Show predstavila vo svojom stánku celkom 11 špeciálnych vozidiel. Medzi nimi nechýbal ani v skutku malý, ani nie štyri metre dlhý futuristický koncept s označením AXV-II. Auto pritom priťahovalo pozornosť verejnosti najmä svojim netypickým vzhľadom.
Horná časť karosérie bola totiž takmer celá zhotovená zo skla a dvere sa neotvárali, ale vyklopili nahor aj s časťou spomínanej strechy. Toyota si nezvolila nožnicový systém, známy už predtým napríklad zo športového modelu Lamborghini Countach.
Dvere sa teda neotvárali klasicky nahor ako napríklad aj v slávnom Mercedese 300 SL, ale v tomto aute sa roztvorili súčasne dopredu a aj nabok. Takéto riešenie – pripomínajúce motýlie krídla – je dnes známe pod pojmom "butterfly doors".
Koncept vo výrobe
Koncept Toyota AXV-II bol svojho času ukážkou schopností dizajnérov a inžinierov japonskej značky. Pod karosériou už však auto nebolo také nekonvenčné. Japonci totiž využili platformu obľúbeného mestského auta Toyota Starlet, takže bolo futuristické auto v skutočnosti veľmi blízke výrobe. Až také blízke, že v roku 1990 začalo opúšťať továreň pod názvom Toyota Sera.
Názov nového modelu Sera mal zdôrazňovať budúcnosť – podľa francúzskeho slovesa „byť“ v budúcom čase. V automobilke ešte potom urobili niekoľko úprav vozidla, ale konštrukcia a celkový dizajn ostali v zásade nezmenené. V roku 1991 získala Sera dokonca aj prestížnu cenu Car Design Award Torino – Piemonte. Ten istý titul dostalo predtým napríklad ikonické Ferrari Testarossa.
Pri produkčnej verzii auta ostali zachované aj charakteristické výklopno-výsuvné dvere. Systém použitý v japonskom aute bol založený na dvoch úchytkách, pričom jedna z nich bola umiestnená nad čelným sklom a druhá pri spodnej časti A stĺpika.
Boli posilnené dvojitými plynovými vzperami a práve Sera bola prvým autom s dverami typu butterfly, ktoré sa dostalo až do sériovej výroby. Práve týmto riešením sa neskôr inšpiroval i Gordon Murray pri návrhu dverí pre legendárny McLaren F1 a neskôr sa podobný systém dostal aj do ďalších automobilov britskej značky alebo do známeho Ferrari Enzo.
S dobrou výbavou
Auto s presklenou strechou vyzeralo skvele, ale malo aj svoje nevýhody. Kabína sa totiž logicky počas slnečných dní ľahko prehrievala a Toyota to vo svojej obchodnej politike vzala do úvahy, preto Sera už v základnej cene disponovala elektricky ovládanými oknami a automatickou klimatizáciou.
K základnému vybaveniu patril aj posilňovač riadenia a voliteľný systém ABS s kotúčovými brzdami. Na zozname vybavenia bol tiež komplikovaný audio systém Super Live Sound System pozostávajúci z 10 reproduktorov a nového zvukového procesoru. Zadné reproduktory boli dokonca schopné rotovať a zvuk, ktorý sa odrážal od okien, umožňoval celkom iné vnímanie hudby.
Novinky však nechýbali ani pod kapotou. Nový zážihový štvorvalec typu 5E-FHE s objemom 1,5 litra dosiahol výkon 110 koní a 7900 otáčok, bol umiestnený vpredu a poháňal výhradne predné kolesá s päťstupňovou manuálnou alebo štvorstupňovou automatickou prevodovkou. Motor síce neurobil zo Sery žiadne superauto, ale v kombinácii s ľahkou karosériou s hmotnosťou okolo 900 kilogramov sa pohybovalo veľmi efektívne.
Toyotu Sera vyrábali do roku 1995 a z výrobnej linky zišlo celkovo takmer 16-tisíc kusov, pričom všetky boli určené pre japonský trh. Vďaka podnikavým súkromným dovozcom sa však auto dostalo aj do iných krajín a volant umiestnený na pravej strane spôsobil, že auto jazdilo vo Veľkej Británii, i keď model si našiel majiteľov aj v Spojených štátoch. Výroba Sery by pravdepodobne trvala dlhšie, nebyť recesie, ktorá v 90. rokoch zasiahla japonskú ekonomiku.