V súčasnosti sú podľa Jiřího Maťaša, profesora českej Fakulty elektrotechnickej ČVUT, autonómne - čiže samojazdiace autá - s kvalitnou výbavou a za priaznivých podmienok schopné bez väčších problémov jazdiť po diaľnici. Technológia je už vyvinutá, je však nutné ju rozšíriť a doplniť ešte o veľké množstvo dát, dodal.
Súčasné autonómne vozidlá už podľa Maťaša zvládnu ísť bez vodiča na dlhých úsekoch bez prudkých zákrut alebo úzkych uličiek. Typickým príkladom sú teda diaľnice. Problémy však môžu nastať v rušnej premávke miest, v nedostatočne zmapovaných miestach, na nerovných cestách alebo pri neštandardných situáciách, napríklad pri náhlom vstupe chodca na vozovku.
Pozrite si aj najčastejšie odcudzené vozidlá v roku 2018 na Slovensku:
"Auto môže zmiasť napríklad aj rozsypaná soľ na ceste, systém totiž takúto situáciu nemusí poznať a nevie, či môže pokračovať ďalej," povedal Maťaš. Systém autonómnych vozidiel je preto pri súčasnom testovaní doplňovaný o nové dáta, aby boli vozidlá schopné zvládnuť čo najširšiu škálu situácií.
Nutné budú podľa Maťaša najmä podrobné mapy s informáciami o ceste. Nejde len o samotné vedenie trasy a cesty, ale aj zaznamenanie všetkých prekážok, ako sú značky, stromy, krajnice, domy alebo aj nerovnosti na vozovke. Teraz sa preto po celom svete zhromažďujú všetky informácie o prostredí, ktorým môže auto v budúcnosti prechádzať.
Ako príklad metód takéhoto združovania dát Maťaš uviedol aplikácie typu Mapillary, kedy je vodič platený za nasnímané kilometre z prevádzky, alebo ďalšie mapové aplikácie napríklad od Googlu či v tuzemsku Zozname. Popri tom sa využívajú mapy zelene v mestách či katastrálne plány o všetkých objektoch v priestore, ako sú napríklad lavičky, a tiež napríklad letecké fotografie.
Maťaš však upozornil, že autá okrem toho budú musieť poznať aj všetky situácie, ktoré do prevádzky môžu zasiahnuť "zvonku", či už ide o ostatné vozidlá, cyklistov, chodcov alebo aj poletujúce predmety. Systémy áut sú preto neustále dopĺňané o príklady možných situácií v prevádzke.
Autonómne vozidlá prinesú podľa Maťaša rad výhod. Popri riadení je to vyššia bezpečnosť a tiež plynulosť premávky. "Autá spolu budú vedieť komunikovať a spolupracovať napríklad pri prejdení križovatky alebo pri jazde v pruhu," povedal.
Prechod na autonómnu mobilitu by podľa neho mal byť postupný. "Žiadna okamžitá revolúcia sa konať nebude," podotkol. Najskôr sa môžu autonómne vozidlá objaviť napríklad v nákladnej doprave, kde budú jazdiť po fixnej trase. "Následne sa budú rozširovať možnosti, kam auto bude môcť zachádzať, koľko bude stáť, koľko bude mať senzorov a podobne," dodal.
Rýchlosť nasadenia autonómnych áut však môže byť ovplyvnená prijatím spoločností, štátnou reguláciou a tiež cenou áut. Tá je podľa experta teraz veľmi vysoká, technológie potrebné k autonómnej prevádzke totiž stoja viac, ako samotné vozidlo.
Ide predovšetkým o takzvaný LIDAR, ktorý sa používa na meranie vzdialenosti, ďalej všestranné radary a ďalšie senzory. Maťaš pre ďalší vývoj vidí cestu v kamerách. "Sú lacné, spoľahlivé a svojou funkciou sa približujú ľudskému oku, ktoré dokáže riešiť situácie, ktoré v doprave vznikajú, celkom dobre," povedal.
Prevratné zmeny v technológiách však podľa Maťaša nenastanú, existujúce systémy budú hlavne rozširované o nové dáta. "Úspešnosť sa bude postupne zvyšovať z hodiny prevádzky na mesiac a ďalej, z diaľnic do mestskej premávky, do prevádzky s cyklistami a chodcami a tak ďalej," doplnil.
Autonómne vozidlá sa teraz testujú v mnohých krajinách. V budúcnosti by sa to mohlo týkať aj Českej republiky, niektoré automobilky totiž plánujú v Česku vybudovať testovacie polygóny. O vybudovanie testovacích polygónov v minulosti uvažoval tiež štát alebo niektoré mestá. Napríklad Ústí nad Labem už zadalo spracovanie štúdie uskutočniteľnosti.