Na mnohých vyťažených miestach sa v zahraničí stavajú práve betónové diaľnice. Viete, aký je dôvod? Je ich hneď niekoľko.
Moderné betónové cesty máme dnes aj na Slovensku. Viete kde? Betón nájdete napríklad v diaľničných tuneloch Sitina alebo Branisko. Dokonca celý diaľničný obchvat Prešova D1 má mať betónový povrch. Pre príklad moderných betónových diaľnic netreba ísť ani ďaleko do zahraničia. V Česku revitalizujú D2 smerom na Brno práve touto technológiou. Rovnaká cesta vedia aj v Rakúsku z Bratislavy smerom na Viedeň.
Hlavnou výhodou betónových ciest je životnosť. „Trvanlivosť betónového krytu bez nutnosti výmeny je podstatne dlhšia, než asfaltového,“ vysvetľuje Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Betónová diaľnica má dlhšiu životnosť, bez väčšej údržby by mala vydržať aspoň 30 rokov.
Životnosť
„Životnosť záleží od dopravného zaťaženia, ale dnes sa obrusné vrstvy asfaltových povrchov vyjazdia v horizonte 7 – 10 rokov a potom ich treba obnovovať. Zatiaľ čo betón vydrží tých 30 rokov bez akýchkoľvek problémov.“ Z tohto dôvodu ho dnes vidíme najmä v tunelových úsekoch, kde je zatváranie tunela kvôli údržbe nežiadúce.
Nehovoríme však o zastaranej panelovej ceste „kalifornského typu“. To je technológia, kde nie sú jednotlivé panely navzájom prepojené. Časom a pri veľkej záťaži sa tak začali hýbať a výsledkom sú nerovnosti medzi doskami, čo spôsobuje pri jazde veľké otrasy. Veľmi dobre to vidieť práve na ceste č. 65 medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami, ale aj u českých susedov na D1 a D2.
„Tieto nové moderné vozovky sú dvojvrstvové, spodná vrstva je monolitická a vrchná plocha je zo špeciálneho cestného betónu. Druhá vec je, že v miestach kde sa reže, sú uložené špeciálne šmykové trny, ktoré nedovolia vzájomné posunutie dosky. Umožnia len dilatáciu v horizontálnom smere, ale neumožnia vertikálny posun. Tá technológia je dnes vymyslená a je to riešenie, ktoré sa štandardne používa,“ hovorí Kováčik. Nerovnosti, ako ich poznáme zo starých betóniek, tak pri novej technológii nehrozia. „Štandard je dnes jasný. V Rakúsku postupne všetky zaťažené diaľnice revitalizujú do betónu. Česká republika tak isto. Opravované nové úseky sú revitalizované, či už D2 alebo D1,“ dopĺňa Kováčik.
Náklady
Prvotné náklady na stavbu kvalitnej betónovej cesty sú síce vyššie, ale vďaka dlhšej životnosti a nákladom na údržbu sú z dlhodobého pohľadu nižšie. „Dlhodobé náklady na údržbu a na opravy betónovej diaľnice sú nižšie než na asfaltovej. Čiže je to z hľadiska technického dobré riešenie,“ hovorí Kováčik.
Betónový povrch sa však hodí len na vysoko vyťažené cesty, ako sú diaľnice, alebo niektoré úseky triedy. Tam, kde je intenzita dopravy nižšia, môže byť lepším riešením asfaltový povrch.
Bezpečnosť
Podľa Kováčika ide z hľadiska bezpečnosti dopravy o špičkové riešenia: „Odrazí sa to na nižšej nehodovosti, pretože nebude hroziť aquaplanning a vyjazdené koľaje.“ Mokrý betónový povrch má aj lepšiu priľnavosť oproti asfaltu. Brzdné dráhy sú tak kratšie a zároveň je nižšia pravdepodobnosť vzniku šmyku.
Z pohľadu spotreby a hluku pri osobných automobiloch, sú moderné betónové diaľnice rovnaké ako tie s asfaltovým povrchom. Pri kamiónovej doprave údajne klesá spotreba na tomto povrchu o päť percent.
Pripravené v spolupráci s TopSpeed.sk.